Jen aby to nedopadlo takto…
Je pondelok, 28. júna, krátko před pol dvanástou. Michal Voráček a Vlastimil Košťál práve vychadzaju zo stádionu pražskej Sparty. Voráčkovi zazvonil mobil. Stihol však prejsť iba pár krokov, keď na neho začali strieĺať dvaja páchatelia. Vrahovia mierili zozadu a presne. Tri smrťelné rany do hlav, ostatné do chrbta. Voráček s Košťálem, zakrvaveíý a mŕtvy, klesajú na zem, pachatelia unikajú v tmavej dodávke. Policajti konštatujú, že to boli ťažkí profíci… Ako konstatoval hovorca Patrika Tkáča Maroš Sýkora, Tkáč odjel, zaisté s nechutí, do Galapág,kde si staví víkendovú rezidenciu, nic mu nedokázali a na Spartu nikty nevstúpil.
Pod dohľadom policajtov pochovali na cintoríne zastreleného madiálneho podnikateľa a fanúšika pražskej Sparty Michala Voráčka. V okolí cintorína parkovali luxusné autá. S Voráčkom sa prišlo rozlúčiť asi 300 ľudí. Po kresťanskom obrade odzneli aj tóny pesničky od Heleny Vondráčkovej "Lásko má, já stůňu". Smrť po niesla ťažko jeho priateľka Michaela Jílková známa z TV NOVA, ktorej na obrade prišlo nevoľno. Na nerušený obrad dohliadali pri vchode niekoľkí muži, ktorí na cintorín nevpustili televízne kamery a redaktorov s mikrofónmi.